Oni nevedia, že sa to nedá?

Autor: Marek Galiňski | 16.5.2015 o 20:58 | Karma článku: 13,43 | Prečítané:  20655x

Nie je nič horšie, ako niekto, kto nevie, že sa to nedá, a urobí to. Tento týždeň sme si urobili s priateľkou malý výlet za kultúrou - iba asi 60 kilometrov - do Viedne. Na svetoznámy letný koncert Viedenských Filharmonikov

Keďže sme išli dvaja a jeden spiatočný lístok na vlak stojí 19 eur, rozhodli sme sa, že lacnejšie to bude autom. Potom som si však povedal, že nemá zmysel hľadať miesto na parkovanie pri Schonbrunne - a tak po príchode do Viedne sme auto nechali zaparkované na jednom z predmestí - 100 metrov od stanice metra "Simmering". 

V trafike nám postaršia pani s výrazným úsmevom a ešte výraznejším viedenským dialektom predala 4 lístky a mohli sme vyraziť s dobrým pocitom, že sa aj naspäť dostaneme.

Na tieto koncerty každoročne prúdi približne 100 000 ľudí - a to je naozaj dosť veľký dav, keď sú tí ľudia pokope. Vôbec ma však neprekvapilo, že linka U4 na ktorú sme museli prestúpiť, a ktorá nás mala doviezť do Schonbrunnu bola posilnená a premávala každé 3 minuty.

Akonáhle sme dorazili na stanicu Schonbrunn, zamestnanci Wiener Linien s úsmevom a dobrou náladou dbali na to, aby všetci návštevníci koncertu stihli bezpečne vystúpiť, a vypravovali zo stanice súpravu, až keď nikto nestál za žltou čiarou. Policajti riadili prechody smerom k palácu, a my sme tak o pár minút boli na mieste a kultúrny zážitok mohol začať.

Nemá absolútne zmysel rozoberať kvalitu koncertu, keďže Viedenskí Filarmonici sú, aj podľa väčších odborníkov než som ja, svetová špička. Neprekvapila ma perfektná organizácia v areáli Schonbrunnu ani špičkovo zvládnuté svetelné efekty, ktoré dopĺňali atmosféru koncertu. Veď je to predsa Viedeň, miesto, ktoré dlhodobo vyhráva anketu o najlepšie miesto na život.

To čo ma však prekvapilo najviac prišlo až po koncerte. Z areálu k metru nás vyprevadili po vopred označených chodníkoch v spolupráci s políciou, ktorá opäť riadila premávku tak, aby ľudia nemuseli čakať dlho na semaforoch, a zároveň strážili, aby ľudia nechodili po ceste medzi autami. Keď museli ľudia chvíľu čakať, kým prejdú autá, policajti sa pýtali ľudí ako sa im páčil koncert. 

Keď sme vošli na stanicu metra a chceli sme si označiť lístok, zamestnanci Wiener Linien nám s úsmevom oznamovali, že si lístky nemáme označovať, že máme plynulo pokračovať na nástupište a že cestu máme zadarmo.

Napriek tomu, že už bolo po desiatej večer, linka U4 premávala výnimočne každé dve minuty, a na nástupišti stálo toľko zamestnancov Wiener Linien, koľko má súprava metra dverí - nie na to, aby natláčali do súprav čo najviac ľudí, ale aby sa nikomu pri nástupe nič nestalo, a aby sa ľudia netlačili príliš - veď o dve minúty príde ďalšia súprava. Krátko na to sme už boli naspať v Simmeringu, a mohli sme sa vybrať domov.

Keď som toto uvidel na vlastné oči - keď sa tam ukázalo, ako organizátori, polícia a dopravný podnik spoločne zorganizovali udalosť tak, aby príchod aj odchod bol bezproblémový, napáda mi iba jedna otázka.

Im ešte nikto nepovedal, že sa to nedá?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?